reklama

Multiplex vs klubové kino: porovnávacia analýza programu

Pre ľudí, ktorí poznajú program a charakter oboch v názve uvádzaných kín znie zaiste táto kombinácia veľmi nezvyčajne. Na Slovensku by sme len ťažko hľadali príklady dvoch kín, ktoré sú od seba viac odlišné. Oba zastávajú 2 extrémy slovenskej scény kín. Najväčšie kino v SR - Multiplex v Auparku v Bratislave (donedávna patril spoločnosti Palace cinemas a v súčasnosti patrí pod sieť kín Cinema city) je jasným príkladom úspešného, komerčného subjektu, ktorého motivácia sa riadi výhradne číslami návštevnosti a tržieb. Naproti tomu kino Lumiére, ktoré je so svojimi 2 kinosálami najmenším viacsálovým kinom v SR, má spoločné s multiplexom len jeho polohu v hlavnom meste SR.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pre ľudí, ktorí poznajú program a charakter oboch v názve uvádzaných kín znie zaiste táto kombinácia veľmi nezvyčajne. Na Slovensku by sme len ťažko hľadali príklady dvoch kín, ktoré sú od seba viac odlišné. Oba zastávajú 2 extrémy slovenskej scény kín. Najväčšie kino v SR - Multiplex v Auparku v Bratislave (donedávna patril spoločnosti Palace cinemas a v súčasnosti patrí pod sieť kín Cinema city) je jasným príkladom úspešného, komerčného subjektu, ktorého motivácia sa riadi výhradne číslami návštevnosti a tržieb. Naproti tomu kino Lumiére, ktoré je so svojimi 2 kinosálami najmenším viacsálovým kinom v SR, má spoločné s multiplexom len jeho polohu v hlavnom meste SR. Lumiére je najlepším príkladom čisto klubového kina v SR (viď článok zameraný na výskum tohto kina), ktoré vzniklo na troskách bývalého Charlie centra. Jeho výhodou je, že je prevádzkované Slovenským filmovým ústavom (štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR), čo mu umožňuje množstvo priestoru na synergie a finančnú stabilitu a menšiu závislosť na zákonitostiach trhu. (ospravedlňujem sa za formátovanie tebuliek, ale tie nebolo možné správne vkopírovať z wordu do blogu).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo porovnávať?

Porovnanie oboch diametrálne odlišných kín slúži ako vhodná reprezentatívna vzorka dvoch odlišných prístupov k prevádzkovaniu kín: buďto ako klubového kina zameraného na rozmanitú a náročnejšiu tvorbu a multiplexu s programom s väčšinou žánrovej tvorby určenou pre čo najvyšší počet divákov.

Akým spôsobom porovnávať?

Akým spôsobom je teda možné obe kiná porovnávať a aký by bol význam tohto druhu výskumu? Kiná je možné samozrejme porovnávať predovšetkým na základe ich programu a štruktúry projekcií (sú to zároveň jediné údaje, ktoré je možné o kine nájsť, aj keď je ich potrbné pracne týždeň čo týždeň zbierať a spracovávať). Počty projekcií samozrejme ešte nevypovedajú o celkovej návštevnosti jednotlivých titulov, ale minimálne sú jedným z najdôležitejších faktorov kreovania dopytu zo strany verejnosti (min. tak dôležité ako propagačná kampaň). Jednoducho keď už má film vytvorení široký priestor v rámci programu kina je pravdepodobnosť, že si ho diváci pozrú omnoho vyššia ako v prípade titulu, ktorý bude premietaný len minimálne. Zároveň existuje silná korelácia medzi veľkosťou propagačných kampaní distribútorov a priestorom, ktoré sa filmu v kine dostanú. Preto sa zdá byť program kina tím rozhodujúcim faktorom pri ich porovnávaní. Samotnú metodológiu porovnávania sme prispôsobili predchádzajúcemu výskumu zverejnenému v rámci článku „Kino Lumiére - obnovená bašta klubového filmu v Bratislave", aby bolo porovnávanie čo najjednoduchšie. Skúmané obdobie sa síce len čiastočne prekrýva ale vzhľadom na to, že štruktúra programu je v prípade oboch kín úplne odlišná, nemalo by to významnou mierou narúšať výsledky. Kino Lumiére bolo skúmané na vzorke od 5. septembra 2011 do 31. decembra 2011 (teda 4 mesiace) a Cinema city od 13. decembra 2011 do 12. apríla 2012 (taktiež 4 mesiace)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počet projekcií a titulov

Za porovnateľný časový úsek sa v kine Lumiére uskutočnilo iba 9 % počtu projekcií ako v Auparku no napriek tomu bolo prezentovaných o takmer 120 % viac titulov ako v Auparku. To samozrejme vyplýva z toho, že Multiplex je premiérové kino, ktoré prináša komerčné novinky, ktoré sa tešia všeobecnému záujmu podporovaného rozsiahlymi propagačnými kampaňami. Z toho automaticky vyplýva veľmi nízka rozmanitosť titulov uvádzaných do kina s tým, že sú ich premietania koncentrované do veľmi krátkeho časového úseku v rámci ktorého sú premietané viackrát denne. Neprekvapí preto priemerný počet projekcií na jeden titul, ktorý dosiahol 66 pričom v prípade Lumiéru to boli len projekcie 3. Tento pomer je samozrejme daný aj počtom kinosál, ktoré v prípade 12 sálového multiplexu v Auparku umožňujú omnoho širšie uvádzanie titulov. Zaujímavejšie je však porovnanie vyťaženosti kinosál v oboch kinách. Tu sa ukazuje, že je polovičný rozdiel vo vyťažení kinosál, kedy priemerne sa v jednej kinosále multiplexu uskutočnia 4 projekcie no v prípade Lumiéru to boli len 2. Tu je možné vidieť ďalší potenciál rastu počtu projekcií, bez rozšírenia počtu kinosál v rámci kina Lumiére.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aupark

Lumiére

Skúmané obdobie

13.12. - 12.4.

5.9. - 31.12.

Počet skúmaných premietacích dní

106

114

Priemerne projekcií na deň

49

4

Priemerne projekcií na kinosálu na deň

4

2

Kinosál

12

2

Počet projekcií

5 225

481

Počet titulov

79

171

Projekcie/tituly

66,1

2,8

Tab. č. 1: základné údaje o programe kín za skúmané obdobie

Novinky vs archívne kino

Ako na prvú skúmanú oblasť sa pozrieme na štruktúru programu kín podľa roku ich výroby. Tu prirodzene nájdeme obrovské rozdiely, ktoré vyplývajú zo základnej podstaty oboch kín, ktoré sú značne odlišné. Z tabuľky č. 1, ktorá obsahuje základné údaje zistení výskumu je možné vyčítať viaceré zaujímavé zistenia. Nie je prekvapením, že multiplex sa zameriava takmer výhradne na novinky, ktoré nie sú staršie ako rok (95 % projekcií a 92 % titulov). Oproti tomu Lumiere ako archívne kino venovalo novinkám, ktoré neboli staršie ako rok (oproti multiplexu sme započítavali taktiež rok 2010) 52 % projekcií, ktoré tvorili 39 % všetkých titulov. Vyvrátil sa tak zároveň predsudok o výsostne archívnom ráze kina Lumiére, ktoré venuje minimálne polovičný priestor novinkám. O čistom zameraní na novinky v prípade multiplexu svedčí aj fakt, že jediný faktor, ktorý prispel k uvedeniu filmov s rokom výroby pred rokom 2000 bol príchod 3D verzií bývalých kasových trhákov (Titanic a Star wars), ktoré je však možné považovať skôr za novinky, keďže ide o nové 3D verzie týchto filmov. Okrem týchto titulov sa dostali do tohto kina len 4 ďalšie filmy s rokom výroby 2006 a 2010, ktoré však všetky boli animovanými komédiami určenými pre deti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo všeobecnosti teda je možné zhodnotiť, že kino Lumiére zohráva v kontexte svojho programu unikátnu rolu alternatívy ku komerčným kinám a spĺňa teda dôležitú verejnoprospešnú úlohu.

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Projekcií

Projekcií

Titulov

Titulov

Projekcií

Projekcií

Titulov

Titulov

Obdobie

Počet

Počet

Počet

Počet

%

%

%

%

2012

1 413

19

27,04%

0,00%

24,05%

0,00%

2011

3 556

114

54

27

68,06%

23,70%

68,35%

15,79%

2010

147

137

3

40

2,81%

28,48%

3,80%

23,39%

2001 - 2009

2

113

1

47

0,04%

23,49%

1,27%

27,49%

1921 - 2000

107

117

2

57

2,05%

24,32%

2,53%

33,33%

Spolu

5 225

481

79

171

100,00%

100,00%

100,00%

100,00%

Tab. č. 2: Porovnanie počtu projekcií a titulov uvedených v skúmaných kinách podľa roku ich výroby

Jazykové verzie

Zaujímavé je ďalej porovnanie oboch kín z hľadiska uvádzaných filmov podľa jazykovej verzie. Z výsledkov prieskumu v tabuľke č. 3 vyplýva, že titulky sú najrozšírenejším spôsobom uvádzania filmov, pričom v prípade Lumieru je to ešte vo vyššej miere (o 10 %) ako v prípade multiplexu. Zaujímavé sú však rozdiely vo využívaní dabingu. Tu sa potvrdzuje, že dabing sa používa iba v prípadoch kde je možná jeho ekonomická návratnosť, ktorá je v prípade klubových filmov samozrejme limitovaná. Dabing tak tvoril 26 % projekcií v prípade multiplexu, no len 2 % v prípade kina Lumiére. Zaujímavé je taktiež porovnanie uvádzanie filmov v originálnych verziách. Tu sa prejavuje fakt, že v kine Lumiére je uvádzaných omnoho vyšší počet slovenských a českých filmov, čo sa prejavuje na % projekcií uvádzaných v originálnej verzii (21 % resp. 9 %).

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Verzia

Počet proj.

Počet proj.

% projekcií

% projekcií

ORIG

452

100

9%

21%

ST/ČT

3 414

362

65%

75%

SD

1 015

4

19%

1%

ČD

340

3

7%

1%

AT

12

0%

2%

5221

481

100%

100%

Tab. č. 3: porovnanie jazykové verzie projekcií v oboch kinách

Koprodukcie a národné filmy

Prvotným impulzom pre skúmanie tejto štatistiky bol predpoklad, že v prípade multiplexu by mal byť počet uvádzaných koprodukcií nižší ako v prípade klubového kina, keďže práve v prípade európskych filmov a svetovej tvorby, ktorú je možné označiť za klubovú je vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov tendencia tvoriť diela prostredníctvom medzinárodných koprodukcií, čo v prípade Hollywoodskych štúdii nie je až tak akútne potrebné, keďže disponujú omnoho výhodnejšou pozíciou na zabezpečenie financovania. Napriek tomu však čo do počtu titulov uvedených v oboch kinách (viď tabuľka č. 4) je pomer uvedených národných filmov a koprodukcií takmer identický, aj keď samozrejme ide o úplne odlišné tituly. Rozdiel sa však prejavuje keď sa pozrieme na počet projekcií, kde sa prejavuje tendencia v multiplexu uvádzať koprodukcie v nižšom počte projekcií ako v prípade národných filmov. Klubové kino zase poskytuje koprodukčným projektom vyšší priestor ako národným filmom.

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Počet titulov

Počet titulov

Počet projekcií

Počet projekcií

% titulov

% titulov

% projekcií

% projekcií

Koprodukcie

21

52

1113

198

27%

30%

21%

41%

Nár filmy

57

119

4108

283

73%

70%

79%

59%

78

171

5221

481

100%

100%

100%

100%

Tab. č. 4: porovnanie uvádzaných titulov podľa rozdelenia národné filmy / koprodukcie

Hollywood vs Európa - najsilnejšia deliaca čiara

Najzaujímavejším ukazovateľom z hľadiska hodnotenia programu kín je samozrejme skúmanie počtu titulov a projekcií na základe krajiny ich pôvodu. Tieto štatistiky sú obzvlášť dôležité z hľadiska preskúmania všeobecne zaužívanej tézy o drvivej prevahe Hollywoodskej produkcie v multiplexoch a pravého opaku v klubovom kine. Na základe výsledkov uvádzaných v tabuľke č. 5 je oba tieto predpoklady možné jednoznačne potvrdiť. Dominancia produkcie z USA (v kolónke Severná Amerika) je drvivá - 65 % všetkých titulov oproti 5 % v Lumieri a ešte výraznejšia v prípade skúmania počtu projekcií - 77 % projekcií v porovnaní s 5 %. Ďalším zaujímavým pozorovaním je taktiež úplná absencia produkcie z iných krajín ako EU a USA v multiplexe, pestrosť svetovej kinematografie je tak omnoho výraznejšie zastúpená v kine Lumiere (17 % projekcií titulov z krajín Európy mimo EU, Ázie a Latinskej Ameriky). Samozrejme všetky vyššie uvedené štatistiky sa prejavujú na štatistike priemeru počtu projekcií na titul, pričom americkým titulom sa v multiplexe dostáva oproti priemeru omnoho vyššej pozornosti ako v prípade Lumieru. Nič prekvapivé síce tieto štatistiky neprinášajú, ale jasne podložením presvedčivými údajmi vyjadrujú potrebu existencie kina typu Lumiere, ktorého program vypĺňa jasnú medzeru na trhu kreovanú jednostrannou ponukou dominantných multiplexov.

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

% Projekcií

% Projekcií

% Titulov

% Titulov

Priemer na titul

Priemer na titul

EU

23%

78%

32%

81%

47,6

2,7

Európa

0%

8%

0%

4%

0,0

5,4

Ázia

0%

8%

1%

5%

4,0

4,5

Afrika

0%

0%

0%

1%

0,0

1,0

LA

0%

1%

0%

1%

0,0

1,5

Austrália

0%

0%

1%

1%

2,0

2,0

SA

77%

5%

65%

8%

78,9

1,9

100%

100%

100%

100%

66,9

2,8

Tab. č. 5: porovnanie kín podľa krajiny pôvodu filmov uvádzaných vyjadrenej v počte titulov a počte projekcií ako aj priemeru projekcií na titul

Minutáž diel

Ďalšou deliacou čiarou, ktorá akcentuje rozdiely medzi oboma typmi kín je práve dĺžka uvádzaných diel. Z výsledkov jasne vyplýva, že v multiplexe sa priestor pre krátkometrážne diela neobjavuje vůbec (jedinou výnimkou bol slovenský dokumentárny film Pavľa Barabáša „Trou de fer"). Inak všetky diela spĺňali kritérium dlhovečerného filmu v štandardnej metráži. Naproti tomu v kine Lumiére bolo nielenže 10 % všetkých projekcií krátkomatrážnych, ale tvorili aj takmer 21 % všetkých uvedených diel. Často boli tieto diela uvádzané ako predfilmy. V kategórií dlhé filmy je síce badať omnoho vyrovnanejšie zastúpenie, no v prípade multiplexu ide takmer výlučne o klasické hollywoodske blockbustery, ktoré majú ďaleko od predstavy náročného dlhého kluboivého kina (možno s výnimkou Stromu života od Terrenca Mallicka, ktorý mal však spomedzi nich najmenší počet projekcií - 4 a drám Farba citov a Moneyball).

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Aupark

Lumiere

Typ

Počet projekcii

Počet projekcii

Počet diel

Počet diel

% projekcií

% projekcií

% diel

% diel

Krátkometrážne (1-75)

16

44

1

35

0%

9%

1%

21%

Dlhometrážne (76-125)

4 169

313

63

112

80%

65%

81%

66%

Dlhé (125 a vyššie)

1 036

122

14

23

20%

25%

18%

14%

5 221

479

78

170

100%

100%

100%

100%

Tab. č. 6: porovnanie minutáže diel uvádzaných v oboch kinách

Záver

Hodnotiac všetky vyššie uvedené výsledky je možné konštatovať, že výskum nepriniesol žiadne prekvapivé výsledky. Jasne však potvrdil viaceré všeobecné tvrdenie, ktoré sú väčšinou asociované s kinom typu multiplex. Medzi najzaujímavejšie patria nasledovné:

  • Potvrdila sa nízka rozmanitosť programu kín typu multiplex. Zatiaľ čo v kine Lumiére sa uskutočnilo iba 9 % počtu projekcií v Auparku no napriek tomu bolo prezentovaných o takmer 120 % viac titulov ako v Auparku. Prejavilo sa to samozrejme aj na priemernom počte projekcií na jeden titul, ktorý dosiahol 66 pričom v prípade Lumiéru to boli len projekcie 3.

  • Výsledky ďalej potvrdili fakt, že multiplexy omnoho efektívnejšie vyťažujú svoje kinosály a tak môžu benefitovať zo svojej veľkosti. Výsledky ukázali, že je polovičný rozdiel vo vyťažení kinosál, kedy priemerne sa v jednej kinosále multiplexu uskutočnia 4 projekcie no v prípade Lumiéru to boli len 2.

  • Multiplexy sú výhradne premiérovými kinami. Zameriavajú sa teda takmer výhradne na novinky, ktoré nie sú staršie ako rok (95 % projekcií a 92 % titulov, väčšina z titulov ako aj projekcií bola z kategórií 3D verzií kasových trhákov z minulosti ako napr. Titanic). Oproti tomu Lumiere ako archívne kino venovalo novinkám, ktoré neboli staršie ako rok 52 % projekcií, ktoré tvorili 39 % všetkých titulov.

  • Potvrdilo sa využívanie titulkov ako najrozšírenejšej formy uvádzanie diel v kinách (Ako Multiplex tak aj Lumiere). Potvrdilo s avšak aj, že filmy sú v podmienkach SR dabované len takmer výhradne v prípade diel pri ktorých sa očakávajú dostatočné tržby alebo sú určené mládeži. Dabing tak tvoril 26 % projekcií v prípade multiplexu, no len 2 % v prípade kina Lumiére.

  • Miernym prekvapením bolo, že rozdiely v uvádzanom type diel v prípade rozdelenia na národné filmy a koprodukcie nebol v prípade počtu diel príliš zásadný. Silnejšie sa už prejavil pri počte projekcií, kde sa prejavuje tendencia v multiplexu uvádzať koprodukcie v nižšom počte projekcií (21 % v porovnaní s 41 % v Lumieri) ako v prípade národných filmov (79 % v porovnaní s 59 % v Lumieri).

  • Dominancia tvorby z USA, ktorá sa každoročne prejavuje v celkových návštevnostiach v SR v kinách, sa samozrejme jasne prejavila v prípade Multiplexu a to najmä v silnom kontraste s kinom Lumiere. Podľa výsledkov je dominancia produkcie z USA drvivá - 65 % všetkých titulov oproti 5 % v Lumieri a ešte výraznejšia v prípade skúmania počtu projekcií - 77 % projekcií v porovnaní s 5 % v Lumieri. Ďalším zaujímavým pozorovaním je taktiež úplná absencia produkcie z iných krajín ako EU a USA v multiplexe. Americkým titulom sa v multiplexe dostáva oproti priemeru omnoho vyššej pozornosti ako v prípade Lumieru.

  • Posledným potvrdeným predpokladom je, že v multiplexe sa priestor pre krátkometrážne diela neobjavuje vôbec - naproti tomu v kine Lumiére bolo nielenže 10 % všetkých projekcií krátkometrážnych, ale tvorili aj takmer 21 % všetkých uvedených diel. V kategórií dlhé filmy je síce badať omnoho vyrovnanejšie zastúpenie, no v prípade multiplexu ide takmer výlučne o klasické hollywoodske blockbustery.

Michal Hradický

Michal Hradický

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zanietený večný študent zaoberajúci sa v rámci svojej vedeckej práce na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika ako i vo voľnom čase analýzou ekonomických stránok kinematografie, ale i médiami a politikou vo všeobecnosti. Tento blog vyjadruje súkromný názor autora. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu