Podpora kinematografie na úrovni EÚ – efektívny boj proti kultúrnej

Autor: Michal Hradický | 24.12.2011 o 19:25 | (upravené 4.1.2012 o 12:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  78x

Kinematografia z USA jasne dominuje v našich kinách. To je fakt, o ktorom svedčia nielen oficiálne štatistiky, no bežnému smrteľníkovi postačí pohľad na program miestneho multiplexu, alebo viacsálového kina. Ako proti tomuto stavu bojuje EÚ? A je tento boj úspešný a efektívny? Tak to bude obsahom článku, ktorý skúma efektivitu programu MEDIA, pri príležitosti jeho 20. výročia. (Pozn. Článok som pôvodne zverejnenil na stránke Britské listy, táto nová verzia je však doplnená o aktuálny vývoj a tabuľkové prílohy, článok je možné nájsť aj v angličtine na mojom blogu)

V roku 2011 sa naplno začal na európskej úrovni proces, ktorý možno zjednodušene nazvať bojom do posledného eura. Áno znovu je tu čas na schvaľovanie ďalšieho finančného rámca, ktorý bude určovať na európskej úrovni základné mantinely všetkých z politík EÚ. My sa však v rámci tohto článku nevydáme do blízkej budúcnosti a nezapojíme sa do vášnivých diskusií a argumentácii o „dôležitosti" navýšenia rozpočtu, hľadaní nových zdrojov či opodstatnenosti niektorých položiek v rozpočte. Pozrieme sa na jednu z oblastí, ktorá je podľa vyjadrení Európskej komisie narozdieľ od iných v bezpečí od rozpočtových škrtov. Je ním citlivá oblasť programu MEDIA, ktorý niektorí komentátori vyzdvihujú ako úspešný model podpory na európskej úrovni a iní zase zatracujú ako neefektívny nástroj, ktorý silene vytvára európsku dimenziu tam, kde existujú viac menej len fragmentované národné kinematografie. To čo diskusia o prvých správach o možnom zrušení programu MEDIA ukázala je fakt, že strana barikád naklonená jeho fungovaniu je nielenže omnoho hlasnejšia, ale aj početnejšia. Dokázala si v rámci svojho tlaku vybojovať ojedinelé prísľuby od Európskej komisie ešte predtým ako boli jasný špecifiká jej návrhu. (Aktualizácia: návrh nasledujúceho programu MEDIA bol zverejnený 24. novembra 2011).  

Program MEDIA - 20 ročná tradícia podpory kinematografie na úrovni EÚ

Ako každý program verejnej podpory aj MEDIA počas 20 rokoch svojej existencie (áno už od roku 1991 je tu tento program s nami) bola podmieňovaná napĺňaním viacerých z cieľov, ktoré sa v jej prípade v skratke snažili bojovať s kultúrnou dominanciou americkej kinematografie prostredníctvom posilňovania pozície európskej kinematografie na rôznych distribučných platformách a to najmä v kinách. Samozrejme benefitovali z nej i iné oblasti (vývoj audiovizuálnych diel, vzdelávanie profesionálov a pod.) no reálnym cieľom bolo vždy naštrbenie dominancie kultúry spoza atlantického oceánu, na ktorého vyjadrenie sa najefektívnejšie používa ešte stále podiel na návštevnosti v kinách. A tak sa domnievam, že po 20 rokoch je na mieste aby sme sa pozreli na to, ako efektívne sa darí tomuto programu napĺňať jeden zo svojich základných cieľov, ktorý je súčasťou i súčasného finančného rámcu na roky 2007 - 2013 v rámci MEDIA 2007: „zvýšiť šírenie a počet divákov európskych audiovizuálnych diel v rámci Európskej únie a mimo nej".

Koľko nás to stojí?

Skôr ako si overíme túto základnú premisu sa však pozrieme na to v rámci akých rozpočtových mantinelov sa program MEDIA pohyboval počas svojho trvania. V absolútnom vyjadrení, podľa priebežných a záverečných hodnotiacich správ tohto programu, priemerný ročný rozpočet v každom z programových období jednoznačne stúpal o 22 respektíve 23 mil. eur ročne (celkový vývoj financovania programu MEDIA je možné nájsť v tabuľke nižšie)  a to v roku 1991 - 1995 (40 mil. eur ročne), 1996 - 2000 (62 mil. eur ročne / nárast o 55 %), 2001 - 2006 (85 mil. eur / nárast o 37 %) a 2007 - 2013 (108 mil. eur / nárast o 27 %). V porovnaní s prvým rozpočtovým obdobím preto prišlo k nárastu ročnej priemernej sumy podpory v súčasnom programovom období o 170 %. A aj v nasledujúcom období Európska komisia vylúčila zníženie rozpočtu pre program MEDIA. Slovami Manuela Barosa, predsedu Európskej komisie „Rozširovali sa niektoré správy, že Európska komisia mala v úmysle ho (program MEDIA, Pozn. autor) zredukovať, čo je úplne nepresné. Naopak, ak sa o niečom, v súvislosti s týmto programom uvažuje, tak je to jeho posilnenie, aspoň to je to čo sa chystáme navrhnúť." Bez ohľadu na konečný schválený rozpočet pre túto oblasť (aktualizácia: návr Komisie - stále však len návrh - na celý program Kreatívna Európa ako bol predstavený v novembri 2011 je 1,8 mld. Eur, čo predstavuje nárast o 37 %, avšak tento objem je určený pre celý kreatívny a kultúrny sektor, z ktorého je predbežne 55 % určeného pre  program MEDIA. Teda 990 mil. eur, čo v praxi znamená zvýšenie rozpočtu programu oproti súčasnému programovému obdobiu o 31 %) sa teda zdá, že sa európski profesionáli z oblasti kinematografie nemajú čoho obávať.

Tab. č. 1: vývoj rozpočtu programu MEDIA od roku 1991 - 2020, zdroje údajov pre celkové rozpočty (rozhodnutia Rady o jednotlivých programoch, priebežné a konečné správy o programoch, pre budúcnosť je to oznámenie o programe Kreatívna Európa)

Napriek tomu je však potrebné, pri skúmaní ročnej výšky podpory, v úvahu zobrať i postupné navyšovanie počtu krajín, ktoré na programe participujú a s tým spojené navyšovanie obyvateľov, na ktorých má podpora „efektívne pôsobiť". Z týchto dôvodov síce absolútna výška podpory jednoznačne stúpala no v rámci ukazovateľa podpory na jedného obyvateľa napriek nárastu medzi rokmi 1991 a 2003 stúpla vynakladaná podpora z 0,1 eura na obyvateľa na 0,2 eura na obyvateľa, no následne sa už stabilizovala na úrovni oscilujúcej v zvyšných rokoch v priemere okolo tejto hranice. Efektívne preto najmä vplyvom veľkého rozšírenia EÚ v roku 2004 a 2007 prišlo k zastaveniu nárastu podpory, keďže musela byť prerozdeľovaná medzi vyšší počet krajín.

Program MEDIA - prehľad rozpočtu na obyvateľa

Tabuľka č. 2: vývoj ročnej verejnej podpory na obyvateľa z programu MEDIA, Zdroje: priebežné a konečné vyhodnotenie jednotlivých programov a skutočne vyplatené prostriedky v jednotlivých programovacích obdobiach

MEDIA - efektívny boj proti americkej dominancii v európskych kinách?

Potom ako sme si zadefinovali efektívne rozpočtové limity programu MEDIA môžeme sa pozrieť na jeho vplyv na ukazovateľ podielu európskej kinematografie v kinách. V tomto kontexte je však najskôr potrebné spomenúť, že program MEDIA je predovšetkým zameraný na nenárodnú európsku filmovú produkciu (filmy z iných európskych krajín ako je ich domovská krajina). Napriek tomu je hlavný cieľ programu zameraný na európske diela v EÚ vo všeobecnosti a preto sa pozrieme spolu na tri hlavné ukazovatele: podiel americkej produkcie, podiel európskej produkcie ako celku a podiel európskej nenárodnej produkcie v európskych kinách na návštevnosti počas trvania programu MEDIA. Na základe toho budeme schopní posúdiť ako efektívne program v skutočnosti zvláda boj proti ťažkej konkurencii, ktorá drví európsku kinematografiu dlhé desaťročia.

Americká dominancia

Štatistiky sú vo všeobecnosti v oblasti ekonomiky v pozadí európskej kinematografie veľmi chabé a jediným relevantným zdrojom na európskej úrovni sú údaje Európskeho audiovizuálneho observatória. Neexistuje taktiež žiadna dlhodobá analýza v oblasti návštevnosti v kinách. Preto keď chceme skúmať tento ukazovateľ musíme sa spoliehať na publikáciu „Trendy na filmových trhoch", ktorá je vydávaná od roku 1997 pri príležitosti konania sa festivalu v Cannes a je ako jediná voľne dostupná i verejnosti. Z agregovaných dát vyplýva, že dominancia USA v európskych kinách je nielenže jednoznačná, ale aj výnimočne stabilná a pohybuje sa na priemernej úrovni 71,1 % (viď tabuľka č. 3). . Až na 2 prípady (1998 a 2001) neboli odchýlky nikdy vyššie ako 2,1 percentuálneho bodu. To poukazuje na neschopnosť programu MEDIA viac menej efektívne nabúrať jednoznačnú dominanciu americkej produkcie a to napriek všetkým pozitívam, o ktorých hovorí väčšina lídrov ale aj hodnotiacich štúdii, ktoré sú v tejto oblasti pravidelne vykonávané.

Tabuľka č. 3: Vývoj podielov filmovej produkcie z USA a Európy v európskych kinách, zdroje „Focus: trendy na filmových trhoch za jednotlivé roky

Európska odpoveď?

Keďže podiel európskej a americkej produkcie sú spojenými nádobami, je aj v prípade európskej produkcie možné sledovať, na základe údajov Európskeho audiovizuálneho observatória, len minimálne odchýlky od ročného priemeru od roku 1996 vo výške 26,6 % celkovo predaných lístkov. Je síce možné v posledných 4 rokoch badať hodnoty nad hranicou priemeru, avšak nikdy nie viac ako o 2,2 % (viď tabuľka č. 3). Priam tragický je pritom pohľad na rok 1998, kedy európske filmy dosiahli zdrvujúco len podiel 18,8 %, čo je najnižšia hodnota za celé obdobie od roku 1996 - 2009. Efektívne teda platí: program MEDIA možno stabilizuje podiel európskej kinematografie, ale takmer iste nenapĺňa jeden zo svojich cieľov: „zvýšiť šírenie a počet divákov európskych audiovizuálnych diel v rámci Európskej únie".

Nenárodné filmy kľúčom k úspechu európskej produkcie?

Najefektívnejším zrkadlom programu MEDIA je samozrejme vývoj podielu nenárodných európskych filmov v kinách v krajinách EÚ, keďže na zlepšovanie tohto ukazovateľa je efektívne zameraný. Z dôvodu nedostupnosti dát v tejto oblasti síce disponujeme len údajmi o tomto ukazovateli len za obdobie rokov 1996 až 2004, avšak aj z nich je zrejmé, že nenárodné filmy tvorili len v priemere 8,5 % celkového podielu na návštevnosti v kinách (viď tabuľka č. 4), pričom práve posledné roky za ktoré sú údaje dostupné patria k najhorším a podiel nenárodných filmov klesol pod hranicu 6,4 %. V zvyšnom období si môžeme ilustračne pomôcť vývojom podielu filmov z USA, na úkor ktorých by prípadné zvýšenie sa podielu nenárodných filmov muselo odzrkadliť. Ten však ako sme si už vyššie (viď tabuľka č. 3) popísali sa vyznačuje nevídanou stabilitou a počas celého zvyšného obdobia po roku 2004 sa znížil len v priemere len o 0,7 %.

Podiely národných a nenárodných európskych filmov v porovnaní s podielom produkcie z USA

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?