Kino Lumiére – obnovená bašta klubového filmu v Bratislave

Autor: Michal Hradický | 3.1.2012 o 18:05 | (upravené 4.1.2012 o 12:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  126x

Možno ste z médií, alebo reklám postrehli, že v Bratislave sa podaril v roku 2011 menší zázrak, keď bolo v priestoroch bývalého kina Charlie centrum na jeseň otvorené kino Lumiére.

Kino LumíereKino LumíereOficiálna fotografia

Prečo je Lumiére hodný pozornosti?

Teda niežeby kiná v SR v súčasnosti nevznikali, aj keď výhradne viacsálové (jednosálové sú drvené zastaranou technológiou a hroziacim koncom analógovej distribúcie), napr. v marci a apríly 2012 otvárané viacsálové kiná spoločnosti City cinemas v Prievidzi a Spišskej novej vsi. Zázrakom je skôr, že Bratislava získala po slede negatívnych správ o jednosálových kinách v Bratislave (zánik a nakoniec presťahovanie kina Nostalgia a neutíchajúce polemiky o budove kina Mladosť) klubové kino hodné tohto označenia, ktoré je na slovenské pomery jedinečné. Veď dve sály (v dohľadnej dobe dokonca 4) určené klubovému a archívnemu filmu, to je niečo nevídané. Samozrejme v komerčných podmienkach by vznik takéhoto kina nebol vôbec zvažovaný a preto platí, že štát v tomto prípade prostredníctvom Slovenského filmového ústavu naozaj plní úlohu služby verejnosti ponúkajúc alternatívu, ktorú trh reálne nie je schopný ani ochotný zabezpečiť - aspoň tak sa to zdá podľa jeho doterajšieho vývoja. Tento experiment, preto vrhne svetlo na budúcnosť kín na Slovensku vo všeobecnosti, lebo môže poukázať na schopnosť kina prežiť a zaujať aj s programom alternatívnym k stredno prúdovej distribúcii, alebo naopak dokázať, že aj napriek ideálnym podmienkam (poloha v centre Bratislavy, verejná podpora, zázemie filmového archívu, veľkorysé priestory a možnosť „economies of scale" v podobe potenciálu viacsálovky atď.) zatiaľ projekt Arthouse cinema na Slovensku nemá šancu na úspech.

Rozsah výskumu

V tomto článku, ktorý bude v sérii viacerých článkov o rôznych vybraných kinách v SR (multiplex, viacsálovka, jednosálové kiná) sa zameriam na prvotné výsledky výskumu programu kina Lumiére počas obdobia od prvého premietania 5. septembra 2011 do 31. decembra 2011, teda 4 mesiace, ktoré sú dostatočné na vyvodenie predbežných záverov o smerovaní a programovej koncepcii kina.

Základné údaje

Za skúmané obdobie sa v kine Lumiére uskutočnilo v 2 kinosálach spolu 481 projekcií (4,1 projekcie denne), čo znamená, že denne bola v priemere každá z 2 kinosál vyťažená 2 predstaveniami. Na viacsálové kino v SR je výnimočný počet titulov, ktoré boli premietané, ktorých bolo spolu 171 rôznych. To znamená, že priemerne bol každý film premietaný len 2,8 krát. To zvládnu multiplexy za jeden deň a tituly sú samozrejme premietané viac dní za sebou. Už tu sa teda jasne prejavuje rozmanitosť programovania kina Lumiére, ktorá je unikátna a hovorí o možnostiach diváka reálne si vybrať z dostatočnej ponuky.

Len archívne kino?

Keďže kino Lumiére je prevádzkované Slovenským filmovým ústavom má k dispozícii bohatý archív slovenských filmov spred roku 1989, ku ktorým vykonáva na základe audiovizuálneho zákona autorské práva. Aký je však reálny podiel archívnych titulov v programe kina? Hneď na začiatok však môžem vyvrátiť, že by archívne tituly tvorili väčšinu z programu v kine. Práve naopak, ak definujem ako archívne tituly diela ako filmy staršie ako rok 2000 tak v Lumiéri tvorili len 33 % všetkých titulov a ešte menej projekcií - 24 %, čo zároveň znamená, že boli archívne tituly premietané priemerne len 2 krát, avšak naopak pri novších tituloch od roku 2001 vyššie to bolo viac ako 3,1 krát. Výskum ďalej potvrdzuje, že SFÚ uvádza podľa očakávaní najmä diela z vlastných archívov (celkovo 14), čo sa prejavuje najmä na rozložení titulov a projekcií archívnych diel podľa období pôvodu diel. Najviac pochádzalo z najplodnejších období ČS kinematografie 60. a 70. rokov z ktorých bolo viac ako polovica diel a projekcií archívnych titulov.

Klubové kino - dlhé nudné filmy?

Jedným z predsudkov, ktoré ľudí odrádzajú od návštevy klubových kín je názor, že sú tu z pohľadu väčšinového diváka premietané najmä dlhšie a nudné filmy. Druhé tvrdenie samozrejme výskumom nemám ako vyvrátiť, ale minimálne sa môžeme pozrieť na dĺžku premietaných diel. Nepotvrdilo sa, že by boli väčšinovo premietané krátkometrážne (definované v tomto výskume ako diela s minutážou od 1 do 75 min.), alebo veľmi dlhé (definované ako diela s minutážou od 126 min. a vyššie). Väčšinu diel ako aj projekcií, presne 65 %, resp. 66 % tvorili práve dlhometrážne diela s dĺžkou od 76 min. do 125 min. Samozrejme v prípade multiplexu očakávam, že tento podiel bude značne vyšší. Pre zaujímavosť ešte dodám, že len 13 projekcií bolo určených dielam s dĺžkou nad 150 min a len 16 skutočne krátkometrážnym dielam s dĺžkou pod 50 min.      

Lumiére ako - dôstojný člen siete kín Europe cinemas

Mnohí z Vás možno poznajú sieť kín Europe cinemas, ktorej členmi je už viac ako 1000 kín, už nielen v Európe. Tieto kiná sa vyznačujú povinným záväzkom uvádzať istý podiel európskych nenárodných filmov (prakticky všetky európske mimo majoritných slovenských v našom prípade) a to od 15 do 30 % podľa počtu kinosál. Ako je na tom kino Lumiére, ktoré je taktiež členom tejto siete? Keďže spadá do kategórie 2-5 sálových kín jeho podiel nenárodných európskych filmov by mal byť minimálne 22 % projekcií. Na základe výskumu programu z prvých 4 mesiacov však kino Lumiére dosahovalo podiel projekcií nenárodných európskych filmov vo výške 69 %, teda viacnásobne viac ako je potrebné. Keď by sme však zobrali v úvahu všetky projekcie európskych filmov vrátane slovenských dosiahol by podiel až neuveriteľných 85 %. Z tohto pohľadu je program kina Lumiére úplne výnimočný a prináša bohatú ponuku európskych filmov, ktoré sa obvykle do viacsálových kín dostávajú len veľmi ťažko. Pre zaujímavosť sa pozrieme ešte na filmy z iných geografických oblastí. Prekvapuje, že filmy zo severnej Ameriky, teda aj z USA obsadili až 3. priečku s 5% projekcií až za Áziou, ktorej podiel na projekciách dosiahol 8 %. Zvyšné oblasti boli zastúpené len marginálne. Posledným zaujímavým údajom je, že kino Lumiére uvádza vysoký podiel koprodukcií a to nielen titulov (30 %) ale aj projekcií (41 %), čo je samozrejme vplyv uvádzania európskych filmov, kde je forma koprodukcií veľmi obľúbená a často nevyhnutná.  

Titulky alebo dabing?

Po zvážení všetkého vyššie uvedeného ako aj pri zohľadnení očakávaní cieľovej skupiny divákov, ktorí preferujú skôr filmy v pôvodnej jazykovej verzii je zrejmé, že nie je možné očakávať, že by podiel projekcií s dabingom bol vysoký. A výskum to dokazuje, keďže dabing bol jazykovou verziou len pri 1 % z titulov. To však neznamená, že by nezaznela v kine Lumiére slovenčina alebo čeština. Práve naopak v originálnej verzii bolo 21 % projekcií, čo korešponduje s slovenskými a českými titulmi v kine uvedenými. U 75 % projekcií tak logicky boli dostupné slovenské alebo české titulky. Zaujímavé je však, že až 89 % z toho tvorili české titulky, respektíve kombinácia českých a slovenských, čo vypovedá jasne o kultúrnej dominancii z Čiech v tejto oblasti a silnom prepojení oboch trhov, kde SR ťahá za kratší koniec. Tvorba slovenských titulkov však pre tak malý trh akým je SR často nemusí byť rentabilná, respektíve sa môže zdať byť zbytočne duplicitná, keďže Slováci s českými titulkami problém nemajú, čo čím ďalej viac neplatí v opačnom poradí.

Záverečné hodnotenie

Čo teda možno z výsledkov výskumu programovania za prvé štyri mesiace existencie kina Lumiére vyvodiť? V slovenskom kontexte poskytuje jasnú a nekompromisnú alternatívu a to nielen z hľadiska vo výskume skúmaných ukazovateľov ako podiel európskych filmov, podiel archívnych titulov a pod., ale aj pri pohľade na samotnú kvalitu programu, ktorá aspoň z môjho subjektívneho pohľadu spĺňa tie najvyššie kvalitatívne kritériá. Zostáva len dúfať, že sa kinu podarí úspešne sprevádzkovať ďalšie 2 kinosály a ukončiť digitalizáciu, ktorá je napriek silnému archívnemu charakteru kina jasne nevyhnutná. Samozrejme ja kinu prajem aby si do jeho priestorov, ktoré by v dohľadnej dobe mali byť ešte zatraktívnené kaviarňou, našlo cestu čoraz viac divákov a mohla sa tak formovať nová generácia náročného kultivovaného diváka. Verím, že pri dodržaní v súčasnosti nastaveného kurzu sa to kinu Lumiére podarí.       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?